MOŽE SPOLOČENSTVO ZABRÁNIŤ PREDAJU BYTU ?
Existencia pohľadávky spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
voči vlastníkovi bytu, ktorá je zabezpečená zákonným záložným právom k
bytu, nie je dôvodom, aby katastrálny odbor na základe žiadosti spoločenstva,
nepovolil z tohto dôvodu vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe návrhu, podaného v súvislosti s predajom založeného bytu.
Z danej skutkovej situácie vyplývalo, že k bytu existuje bezpodielové
spoluvlastníctvo bytu manželmi v zmysle ustanovenia § 143 Občianského
zákonníka a manželom náleží tiež spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a spoluvlastnícky
podiel na zastavanom a priľahlom pozemku. Ďalej bolo preukázané, že voči
spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, má jeden
z manželov dlh. Tento dlh pozostáva z dvoch častí. Prvou je dlh titulom
neuhradených platieb do fondu prevádzky údržby a opráv a druhou dlh titulom
porušenia povinností, súvisiacich s výkonom funkcie predsedu spoločenstva.
Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, z obavy o neuhradenie
dlhov sa snažilo napísaním listov o nesúhlase s predajom bytu, adresovaných
vlastníkovi bytu a vedúcemu katastrálneho odboru Okresného úradu, zabrániť
predaju bytu a zachovať si tak možnosť úhrady dlhu zo založeného bytu
v intenciách ustanovenia § 15 odst.1 zákona č.182/93 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov /ďalej len
ZVB/. Vlastník bytu v snahe dosiahnúť bezproblémový predaj bytu dlh uhradil,
ale dožadoval sa odpovede na otázku, ktorá tvorí nadpis tohto príspevku.
Vlastnícke právo je najvyššou právnou mocou nad vecou. Podľa ustanovenia
§ 123 Občianského zákonníka, je vlastník veci v medziach zákona oprávnený
s predmetom svojho vlastníctva nakladať, teda ho aj predať. Obmedziť vlastníka
v jeho právach, možno len v osobitných prípadoch, na základe zákona a
vo verejnom záujme.
Podľa ustanovenia § 151a odst.1 Občianského zákonníka, záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho
a včasného nesplnenia, je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia
zo založenej veci. Podľa ustanovenia § 151b odst.5 Občianského zákonníka,
záložné právo možno zriadiť aj na byt. Podľa ustanovenia § 15 odst.1 ZVB,
zriaďuje sa zo zákona záložné právo na byt, ktorým sú zabezpečené pohľadávky,
vzniknuté z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí a zariadení
domu a jeho príslušenstva a pohľadávky týkajúce sa bytu, ktoré urobil
vlastník bytu. Z uvedeného ustanovenia ZVB nevyplýva, že sú zbezpečené
aj iné pohľadávky než tie, ktoré sa týkajú bytu alebo nebytového priestoru
a spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. V náväznosti
na uvedené, bol obsah uvedených listov spoločenstva nekvalifikovaný v
tom zmysle, že za zabezpečenú považovali aj pohľadávku spoločenstva, ktorá
vznikla v súvislosti s výkonom funkcie predsedu spoločenstva. Záložné
právo nie je vecným bremenom, ktoré obmedzuje vlastníka bytu v prospech
tretej osoby tak, že by bol povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo
niečo konať. Existencia zákonného alebo zmluvného záložného práva na zabezpečenie
vyššieuvedených pohľadávok, neobmedzuje vlastníka bytu v nakladaní s ním.
Keďže ho neobmedzuje ani zákon, môže vlastník byt predať. Záložný veriteľ
však svoje práva zo zálohu prevodom vlastníctva bytu nestráca. Podľa ustanovenia
§ 151d odst.2 Občianského zákonníka, ak niekto prevezme zmluvne vec, na
ktorej viazne záložné právo, pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi,
ak nadobúdateľ o záložnom práve vedel alebo musel vedieť. Keďže záložné
právo je zapísané na liste vlastníctva katastra nehnuteľností, nadobúdateľ
sa to bez problémov dozvie. Je vecou nadobúdateľa, či uzavrie kúpnu zmluvu
na kúpu založeného bytu.
Vlastník bytu môže teda previesť vlastnícke právo k bytu aj za situácie,
keď je dlžníkom vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Táto skutočnosť nie je dôvodom na zamietnutie návrhu na vklad
vlastníckeho práva v katastrálnom konaní.
|