JUDr. Miroslav Werner - advokátska kancelária

profil/partneri

sídlo/kontakt

zameranie

publikačná činnosť

OSOBNÉ VLASTNÍCTVO BYTOV JE POJEM NEEXISTUJÚCI

Stručný exkurz do problematiky dôvodnosti používania označovania vlastníckeho práva k bytom, ako osobné vlastníctvo bytov.

Denne sa v rozhovoroch občanov, v médiách, žiaľ aj v odborných časopisoch či inštitúciách, stretávame s používaním označenia -osobné vlastnístvo bytov. Táto skutočnosť inšpirovala k zamysleniu sa o správnosti takéhoto označenia.
Inštitút osobného vlastníctva bytov zanikol ku dňu 1.9.1993. Tento deň nadobudol účinnosť zákon č.182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý zrušil zákon č.52/1966 Zb.o osobnom vlastníctve bytov v znení neskorších predpisov.
Inštitút osobného vlastníctva bytov bol zavedený do právneho poriadku prijatím uvedeného zákona v roku 1966. Inštitút osobného vlastníctva bytov vychádzal z ústavného stavu v období platnosti Ústavy ČSSR, prijatej Ústavným zák.č.100/60 Zb. z 11.júla 1960. Ústava ČSSR vychádzala z koncepcie rozlišovania viacero druhov a foriem vlastníctva /štátne a družstvené vlastníctvo ako základné formy socialistického spoločenského vlastníctva/. V Čl.10 upravovala osobné vlastníctvo občanov k spotrebným predmetom, najmä predmetom osobnej a domácej potreby. Podrobnejšiu úpravu osobného vlastníctva obsahoval Občianský zákonník v znení platnom od 1.4.1964, ktorý bol vydaný v dôsledku prijatej ústavy. Úprava bola obsiahnutá v §§ 125 a nasl. V osobnom vlastníctve boli predovšetkým príjmy a úspory z práce a zo sociálneho zabezpečenia a ďalej najmä veci domácej a osobnej potreby, rodinné domčeky a rekreačné chaty. Uvedená právna úprava priamo neupravovala možnosť, aby byt bol predmetom osobného vlastníctva občana. Takéto právo vzniklo až prijatím osobitného zákona o osobnom vlastníctve bytov.
Ústavný zákon č.100/1990 Zb., ktorým sa zmenila Ústava ČSSR s účinnosťou od 18.4.1990, zrušil rozdelenie vlastníctva a zaviedol /vrátil sa/ k jednotnému pojmu vlastníctva, resp.vlastníckeho práva. Už v tom čase boli položené základy novej úpravy vlastníckeho práva tak, ako bola prevedená zák.č.509/91 Zb., ktorým sa zásadným spôsobom zmenil Občianský zákonník s účinnosťou od 1.1.1992. Úprava osobného vlastníctva bola zrušená a čiastočne bol zrušený aj zákon o osobnom vlastníctve bytov. Tento proces bol zavŕšený prijatím osobitného zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v roku 1993, ktorý zrušil zákon č.52/66 Zb. o osobnom vlastníctve bytov.
Ako vyplýva z uvedeného, veľmi stručného poukázania na inštitút osobného vlastníctva bytov, nie sú dnes žiadne zákonné a ani iné dôvody pre používanie pojmu osobné vlastníctvo bytov. Možno len pripustiť, že používanie skratky OV, môže byť praktické.