Rozvod manželstva a kúpa bytu

Ten z rozvedených manželov, ktorý podľa právoplatného rozhodnutia súdu v konaní podľa ustanovenia § 705 odst.1 Občianského zákonníka podľa určenia súdu bude byt naďalej užívať ako nájomca, má právo požadovať od obce, ktorá je vlastníkom bytu a jeho prenajímateľom, aby uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva bytu do výlučného vlastníctva nájomcu podľa zákona č.182/93 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak sú inak splnené podmienky cit.zákona. Ten z rozvedených manželov, ktorému svedčí len právo bývania v takom byte, nemá právo požadovať prevod bytu do svojho vlastníctva. Postup obce v prípade odmietnutia uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva na manžela, ktorému svedčí len právo bývania je správny. Nie je však správny v prípade manžela, ktorý sa stal nájomcom bytu s odôvodnením, že tomu bráni okolnosť, že rozhodnutie súdu podľa § 705 odst.1 OZ nie je údajne vykonateľné preto, že manžel, ktorý sa stal nájomcom, nezabezpečil pre druhého manžela súdom určenú bytovú náhradu.
---------------------------------------------------------------------------
V konkrétnom prípade požadovali obaja bývalí manželia, aj ten, ktorý sa stal po rozode nájomcom bytu a aj ten, ktorému svedčilo len právo bývania, aby s nimi obec uzavrela zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa ustanovenia § 5 zákona č.182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov /ďalej len zákon o vlastníctve bytov/. Byt sa inak nachádzal v bytovom dome, v ktorom byty už boli prevedené do vlastníctva ich nájomcov. Obec odmietla previesť vlastníctvo bytu obom bývalým manželom. Manželovi, ktorému svedčilo len právo bývania s odôvodnením, že nie je nájomca, čo správny postup. V prípade manžela, ktorý sa stal nájomcom obec odôvodnila svoj zamietavý postoj tým, že tak nemôže urobiť preto, že rozsudok súdu ešte nie je vykonateľný. Vykonateľný nie je preto, že manžel - nájomca, nezabezpečil podľa rozhodnutia súdu pre manžela, ktorý sa mal z bytu vysťahovať do 15 dní po zabazpečení bytovej náhrady, takúto bytovú náhradu. V tomto prípade, nebol postup obce podľa nášho názoru správny.
Pred rozhodnutím súdu existoval k bytu spoločný nájom bytu manželmi podľa ustanovenia § 703 Občianského zákonníka. Z hľadiska existencie spoločného nájomného práva k bytu manželmi, je irelevantné, že byt bol pôvodne "pridelený" len manželovi. Uvádzam to preto, ža manžel, ktorému po rozhodnutí súdu svedčilo len právo bývania v byte, považoval túto skutočnosť za takú dôležitú, že z nej odvodzoval právo "získať" vlastníctvo bytu. Spoločný nájom vznikol zo zákona, a to uzavretím manželstva. Okolnosť, že jeden z manželov nadobudol nájomné právo k bytu pred uzavretím manželstva, nie je rozhodujúca pri rozhodovaní súdu, ktorý z manželov bude ďalej byt užívať ako nájomca. Okresný súd zrušil spoločný nájom bytu a určil, že jediným nájomcom bytu bude manželka. Rozhodnutie potvrdil krajský súd, ako súd odvolací. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, teda odvolanie. Podľa ustanovenia § 159 odst.1 Občianského súdneho poriadku, doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním , je právoplatný. Existuje teda právoplatné rozhodnutie súdu, podľa ktorého jediným nájomcom bytu sa stala manželka. Súd zároveň konštatoval, že bývalý manžel nemá vyriešenú svoju bytovú situáciu, a preto má právo bývania v byte, a to až do času zabezpečenia náhradného bytu. Podľa ustanovenia § 159 odst.2 Občianského súdneho poriadku /O.s.p./ výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Tento právny stav už nemožno zmeniť. Podľa ustanovenia § 161 odst.1 O.s.p. rozsudok je vykonateľný len čo uplynie lehota na plnenie. Podľa odst.2 cit. ustanovenia, ak v rozsudku nie je uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť. Pod vykonateľnosťou rozhodnutia treba chápať možnosť vynútiť podrobenie sa súdnemu rozhodnutiu vtedy, ak ten, ktorý bol rozhodnutím zaviazaný plniť, nesplnil dobrovoľne. V konkrétnom prípade bola uložená povinnosť bývalému manželovi, ktorá však je podmienená zabezpečením náhradného bytu. V prípade takýchto rozhodnutí, možno podľa § 340 odst.2 O.s.p. navrhnúť výkon rozhodnutia, súd ho aj nariadi, ale uskutočnenie výkonu rozhodnutia nariadi až vtedy, ak oprávnený preukáže, že je zabezpečená bytová náhrada. V konkrétnom prípade vlastník bytu odmietol previesť vlastnícke právo s odôvodnením, že rozsudok nie je vykonateľný, a táto skutočnosť má vraj také dôsledky, že rozhodnutie do času jeho vykonateľnosti, " je nerealizovateľné", takže nemôže byť prevedené vlastníctvo bytu. To je samozrejme nesprávny názor. Bývalá manželka sa dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu stala nájomcom bytu a nájomca, môže požiadať o prevod vlastníctva bytu a obec s poukazom na ustanovenie § 29a odst.1 zákona o vlastníctve bytov, je povinná uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva. Ak tak neurobí, možno požiadať o rozhodnutie príslušný súd. Zmena právneho dôvodu užívania bytu / z nájomného práva na vlastnícke právo/, ktorá nastane po prevode vlastníctva bytu, nebude mať vplyv na právo bývania bývalého manžela a povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady.

 

copyright © 2002 Werner & partneri
All rights reserved