VYPORIADANIE BSM A CENA NEHNUTEĽNOSTÍ
Skutkový a právny stav
V zmysle ustanovenia § 149 odst.1 Občianského zákonníka
ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150 Občianského zákonníka. Bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov možno vyporiadať dohodou, a ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou,
vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. V zmysle ustanovenia § 150
Občianského zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu
uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť,
čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
V konkrétnom prípade tvorila predmet bezpodielového spluvlastníctva manžalov
jediná nehnuteľnosť, a to byt, pozostávajúci z troch obytných miestností
a prísl. / aj keď ustanovenie § 119 odst.2 Občianského zákonníka vo svojom
taxatívnom výpočte považuje za nehnuteľné veci len pozemky a stavby spojené
so zemou pevným základom, v zmysle prísl.právnych predpisov sa považujú
za nehnuteľnosti aj byty, napr.: zákon č.182/93 Z.z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov, zák.č.366/99 Z.z. v znení zmien, a preto je potrebné
pri zisťovaní ceny nehnuteľností tvoriacich predmet BSM, považovať byty
za nehnuteľnosti, pozn.autora / a zvyšok tvorili veci hnuteľné. Podľa
návrhu dohody na vyporiadanie BSM, ktoú predložil manžel, mal byt patriť
do jeho výlučného vlastníctva s tým, že je povinný zaplatiť manželke na
vyrovnanie jej podielu polovicu ceny bytu vo výške, ktorá bola zistená
súdnym znalcom podľa cenových predpisov / vyhl.č. 465/91 Zb. v znení vyhl.č.608/92
Zb. a vyhl.č.265/93 Z.z. /. Manželka s návrhom dohody čo do výšky úhrady
na vyrovnanie jej podielu nesúhlasila a požadovala, aby jej bola vyplatená
finančná čiastka, zodpovedajúca tzv.trhovej cene bytu, inak s návrhom
dohody na vyporiadanie BSM súhlasila. Manžel trval na predloženom návrhu
dohody o vyporiadaní, a k jej uzavretiu nedošlo.
V súvislosti so zisťovaním ceny nehnuteľností pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, chcem poukázať na súdnu prax, ktorá je už bežná
pri určení cien nehnuteľností v rámci vyporiadania v sporoch o zrušenie
podielového spoluvlastníctva a na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn.
4 Cdo 113/2000. Podľa názoru NS SR tzv. vyhlášková cena v prevažnej miere
prípadov už dlhodobo nedosahuje úroveň cien nehnuteľností pri ich prevode
medzi fyzickými a právnickými osobami. Pri aplikácii tzv.vyhláškovej ceny
by bol jeden z manželov veľmi znevýhodnený, a to ten, ktorý nenadobudol
nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva. Požiadavke spravodlivého vyriešenia
veci zodpovedá v týchto prípadoch taký postup, podľa ktorého sa pri určení
ceny nehnuteľnosti aplikuje tzv.všeobecná cena, ktorá nevyjadruje len
cenu nehnuteľnosti v závislosti od druhu stavby, použitého materiálu,
vybavenosti, konštrukcií, údržby, veku, výmery a pod., ale aj situáciu
na trhu s nehnuteľnosťami v danom čase a mieste. Musí ísť preto cenu,
ktorá by predstavovala podiel bývalého manžela na nehnuteľnosti patriacej
do zaniknutého BSM, za ktorú by ju bolo možné reálne predať. K takejto
cene možno dospieť len vyhodnotením cien predajov uskutočnených v rozhodnej
dobe a porovnateľných svojim charakterom, veľkosťou a lokalitou tzv.porovnácaou
metódou. Za tým účelom treba uskutočniť prieskum trhu s nehnuteľnosťami,
prípadne vyhodnotiť údaje z tlače, realitných kancelárií, databáz evidujúcich
zmeny vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam a pod.
Keďže k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo, bude zrejme o vyporiadaní rozhodovať príslušný súd. Ten bude
však viazaný uvedeným právnym názorom NS SR.
Záver Pri zisťovaní ceny nehnuteľností, ktoré tvoria predmet
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, treba vychádzať z ich všeobecnej
ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom
mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava.
|