JUDr. Miroslav Werner - advokátska kancelária

profil/partneri

sídlo/kontakt

zameranie

publikačná činnosť

ZÁNIK NÁROKU NA BYTOVÚ NÁHRADU

Zadanie / skutkový stav / :

Manžalia sa počas trvania manželstva stali nájomcami 2 -izbového obecného bytu, a tak im vznikol zo zákona spoločný nájom bytu manželmi. Na návrh manželky, rozviedol súd manžalstvo. Zánikom manželstva nezanikol však spoločný nájom bytu. Keďže nedošlo medzi bývalými manželmi k dohode o nájme bytu, podala maželka návrh na súd aby rozhodol, že zrušuje spoločný nájom bytu a určil, že jediným nájomcom bude ona. Súd rozhodol tak, že zrušil spoločný nájom bytu a určil, že jediným nájomcom bude manželka a ďalej rozhodol, že manžel je povinný byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia primeraného náhradného bytu manželkou. Manželka relevantným spôsobom zabezpečila náhradný byt, manžel na písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady v zákonnej 30-dňovej lehote nereagoval, resp. reagoval vo vzťahu k manželke poznámkou, že on chce s ňou a dcérou ďalej v byte bývať. Vznikla otázka, či naďalej trvá právo na bytovú náhradu alebo toto právo zaniklo, a či je správny názor, že osoba, ktorá je povinná sa z bytu vysťahovať, a ktorá "neprijala" bytovú náhradu, je povinná v záujme zabránenia zániku nároku na bytovú náhradu, podať na súde v 30-dňovej lehote od prevzatia ponuky na bytovú náhradu určovaciu žalobu o určenie, že právo na bytovú náhradu nezaniklo.

Právny stav :

Podľa ustanovenia § 705 odst.1 Občianského zákonníka, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu a súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Podľa ustanovenia § 712c odst.1 Občianského zákonníka, ak uvedený zákon neustanovuje inak, nie je nájomca povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Podľa ustanovenia § 160 odst.3 Občianského súdneho poriadku, ak súd uložil povinnosť vypratať byt za ktorý treba zabezpečiť bytovú náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie, tam kde podľa ustanovení Občianského zákonníka náhradné ubytovanie postačí. Podľa ustanovenia § 712a odst.8 Občianského zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 odst.1 a 2 druhej vety, môže súd ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Podľa ustanovenia § 1odst.1 zákona č.189/1992 Zb., bytovú náhradu zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva. Podľa ustanovenia § 5 odst.4 cit.zákona č.189/92 Zb., zabezpečením bytovej náhrady je predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou ktorá má vypratať byt. Podľa ustanovenia § 712c odst.3 Občianského zákonníka nájomca, ktorý má byt vypratať je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Právne stanovisko:

Ak manžel neuzavrel zmluvu o bytovej náhrade a byt nevypratal, bude manželka nútená podať žalobu o vypratanie bytu a súd bude ako predbežnú otázku skúmať, či zanikol nárok na bytovú náhradu v zmysle § 712c odst.3 Občianského zákonníka. V rámci tohto skúmania, bude súd posudzovať o.i. aj primeranosť bytovej náhrady. V tejto súvislosti môže spôsobiť nejasnosti samotný rozsudok súdu, vydaný v konaní o zrušenie spoločného nájmu bytu, a to tým, že vo výrokovaj časti rozsudku "založil" pre manžela právo na primeraný náhradný byt. Takého rozhodnutie nemá v konkrétnom prípade v zákone oporu. Charakteristiku náhradného bytu uvádza Občiansky zákonník v ustanovení § 712 odst.2 tak, že náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcovi a členom jeho domácnosti. Prípady, kedy je potrebné zabezpečiť primeraný náhradný byt, upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 712a odst.1 a v ustanovení § 714, ale to ide o iné prípady, ako riešený prípad.
Podľa cit. ustanovenia § 712 odst.3 Občianského zákonníka, nárok na bytovú náhradu zanikne len vtedy, ak nájomca, ktorý má byt vypratať, bezdôvodne nájomnú zmluvu neuzavrie. Ani toto ustanovenie a ani iné ustanovenie Občianského zákonníka či iného zákona, nestanovuje povinnosť, podľa ktorej by nájomca, ktorý má byt vypratať bol povinný podať v uvedenej 30-dňovej lehote na uzavretie nájomnej zmluvy žalobu na súd a žiadať o určenie, že právo na bytovú náhradu nezaniklo. Takúto povinnosť nájomca nemá a jediným dôvodom zániku nároku je bezdôvodné odmietnutie uzavretia nájomnej zmluvy. Uvádzam to preto, že podľa niektorých názorov, je uvedená 30 dňová lehota lehotou prepadnou /prekluzívnou/, a keď chce nájomca zabrániť jej uplynutiu bez uzavretia nájomnej zmluvy a tým zaniku nároku na bytovú náhradu, musí žalovať na súd.
Zákon neupravuje spôsob, akým treba uzavretie nájomnej zmluvy odmietnuť. Vzhľadom na uvedené, ako aj na ustanovenie § 35 odst.1 Občianského zákonníka, možno mať za to, že konanie manžela, spočívajúce v tom, že na riadne doručené písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady nereagoval, resp. reagoval tak, že bývalej maželke ústne oznámil, že chce bývať s ňou a s dcérou v byte, ktorý má vypratať, je odmietnutím uzavrieť nájomnú zmluvu v intenciách ustanovenia § 712c odst.3 Občianského zákonníka. Keďže ponúknutá bytová náhrada spĺňala zákonom požadované kritéria a manžel sa vôbec nezaujímal o to, o aký byt ide, aké je nájomné, aké budú podmienky bývania, nebol si ho pozrieť a nepoznal ho, treba mať za to, že odmietnutie bytovej náhrady bolo bezdôvodné a manželovi zanikol nárok na bytovú náhradu.